Z histórie snahy evanjelikov v Trebišove o výstavbu kostola až po jej zavŕšenie posviackou 27. júna 2004
Z dostupných historických dát z dávnej minulosti vieme, že už po roku 1526 sa do dejín Trebišova premietajú konfesijné vzťahy šľachtickej rodiny Perényiovcov, ktorí boli stúpencami reformácie.
Až po vzniku prvej československej republiky v roku 1918, a to v roku 1925, sú dohodnuté 4-krát ročne bohoslužby v meste, p. farár Krčméry. V roku 1934 bol zvolený p. Čenčarík z Trebišova za člena presbyterstva v matkocirkevnom zbore v Pozdišovciach a Ján Beňko ako výpomocný kurátor. V roku 1943 sa na výročnom konvente vytvoril samostatný filiálny zbor v Trebišove o cca 100 členoch, ktorý spadal pod matkocirkev ECAV v Pozdišovciach. Štatút vypracoval p. farár Michalko, ktorý bol neskôr aj generálnym biskupom ECAV na Slovensku. Výstavba kostola v Trebišove sa stala aktuálnou už v roku 1936, o čom svedčila vypracovaná projektová dokumentácia. Na výstavbu bol vybraný aj stavebný pozemok, bývalý cintorín v severnej časti mesta, približne, kde dnes sídli „Povodie“. Stavba sa však neuskutočnila. Snaha o výstavbu sa ešte raz opakovala aj v roku 1956, ale zmenou politickej atmosféry nebola doba naklonená výstavbe, a to ešte niekoľko dekád. Aj napriek tejto nepriaznivej situácii sa príslušníci ECAV a ďalších protestanských cirkví – kalvíni, českobratská cirkev a husitská cirkev, schádzali jedenkrát do mesiaca v priestoroch materskej škôlky pri starej VÚB, teraz čínsky obchod. Bolo to v období od konca 2. svetovej vojny do roku 1950. Bohoslužby zabezpečovala farnosť Pozdišovce p. farárom Čopom. Päťdesiate roky neboli naklonené cirkvám a bohoslužby boli úplne zrušené. Trebišovskí veriaci sa však vynašli a dlhé roky sa schádzali jedenkrát mesačne v rodinnom dome rodiny Hrabovských, ktoré bohoslužobne zabezpečoval p. farár Plachtinský z Pozdišoviec. Po roku 1968, ktorý bol nazvaný ako Pražská jar, sa evanjelici opäť začali pohrávať s myšlienkou výstavby vlastného kostola. Mestom bol ponúknutý stavebný pozemok na križovatke ulíc Tichej a Kasárenskej v priestore medzi železničnou stanicou a hlavnou vstupnou bránou do vojenských kasární. Hlavným iniciátorom bol už dnes nebohý MVDr. Michal Smaržik, náš dlhoročný dozorca cirkevného zboru, ktorého vybudovanie kostola ECAV v Trebišove bol jeden zo životných cieľov. Za toto vynaložené úsilie mu patrí obrovské poďakovanie.
Skôr, než k samotnej výstavbe došlo, prišlo v 70-80tych rokoch obdobie normalizácie, čím sa etapa príprav výstavby zmrazila a všetko ostalo po starom. Prelomom sa stala tzv. Nežná revolúcia v roku 1989 a s ňou aj zmena politickej klímy, okrem iného aj uvoľnenie náboženskej slobody. V tomto období sa príslušníci ECAV a iných protestanských cirkví obrovsky zaktivizovali, či zo samotného mesta ako aj okolia a bohoslužby sa už pravidelne konávali v prenajatých priestoroch ZŠ SNP. Prebiehali v rokoch 2000 – 2004. Bohoslužby zabezpečovali postupne kaplánky Renáta Degulová, Alica Čekonová a Darina Marková. Od 1.1.2005 nastúpil p. kaplán Mgr.Ján Magyar.
Na konvente 7.5.1995, za účasti p. farára Meňkyho z Michaloviec, bolo prijaté uznesenie o výstavbe kostola v Trebišove. Zároveň bolo zvolené organizačné vedenie na čele s MVDr. Michalom Smaržikom. Na požiadanie ECAV smerované v roku 1976 na Mestský úrad Trebišov, mestské zastupiteľstvo, na príhovor Ing. Milana Žiarana a Mgr. Jána Demčáka schválilo pridelenie mestského pozemku na výstavbu kostola za 1 Sk. Základný kameň stavby bol posvätený v roku 2007 za účasti generálneho biskupa ECAV Júliusa Fila a ďalších hostí. V tomto období bol vypracovaný nový projekt kostola, ktorý však najmä finančne nebol pre náš filiálny zbor prijateľný. Do celého procesu prípravy stavby, teraz už pod názvom „Misijné centrum ECAV v Trebišove“ veľmi aktívne vstúpil administrátor nášho zboru p. farár Mgr. Slavomír Gallo z Vranova nad Topľou. P. farár naše kroky viedol všade tam, kde to bolo potrebné. Boli to jednania VD ECAV v Prešove, či jednania na Generálnom biskupstve ECAV v Bratislave u profesora Júliusa Fila, kde sme vždy nachádzali pochopenie pre riešenie problémov stavby. Začiatky boli veľmi ťažké. Bolo potrebné vypracovať nový finančne úspornejší projekt celej stavby. Zásluhou p. farára S. Galla, vhodný a zmodernizovaný projekt vypracoval p. architekt Ing. Ferjo. V súťaži o dodávateľa stavby vo výberovom konaní vyhrala firma p. Boroša. Celkový rozpočet na stavbu v sume 10 miliónov Sk bol schválený synodou ECAV v Bratislave. V konečnom zúčtovaní stavby bola vykázaná úspora 1 milión Sk. V dobe výstavby presbyterstvo nášho zboru pracovalo v zložení: dozorca zboru MVDr. Michal Smaržik, kurátor Ing. Milan Žiaran, členovia Ing. Ján Lörinčík, p. Elena Demčáková, Ing. Ľuboš Plachtinský, Ing. Ľudmila Ivančová, Mgr. Andrej Zuščin, MUDr. Parihuzová, p. Helena Pustayová, Mgr. Pavlikovský, Mgr. Würschnerová, Mgr. Treľová, p. Goréová a Ing. Ladislav Jílek.
V podstate boli členovia presbyterstva zároveň aj členmi stavebného výboru, ktorý viedol Ing. Ladislav Jílek a zároveň zabezpečoval aj stavebný dozor. Stavebný výbor zasadal týždenne, a to od prvého výkopu stavby dňa 18. júna 2003. Stavba bola rozdelená na tri etapy. Prvá zahŕňala výstavbu kostola, zborovej miestnosti, kotolne, sociálnych zariadení a chodby so zadným vchodom. Táto etapa bola ukončená za 6 mesiacov ako hrubá stavba. Zborová miestnosť bola ukončená úplne aj so zariadením, kuchynkou, stoličkami a provizórnym oltárom tak, že sa už vianočné a novoročné bohoslužby konali v jej priestoroch a viedol ich p. farár S. Gallo s kaplánkou Darinou Markovou, čo bola neskutočná časová realita.
Zasadnutia presbyterstva a stavebného výboru sa venovali duchovnému životu, ale v tej dobe hlavne samotnej stavbe a jej financovaniu. Vyzdvihnúť treba pravidelnú účasť na zasadnutiach p. farára Galla, ktorý veľmi veľa zo svojho času venoval spolupráci s nami v hľadaní potrebných riešení či so stavebnou firmou alebo vo vybavovaní administratívy. Treba povedať, že spolupráca s firmou Boroš a prideleným jej pracovníkom stavbyvedúcim p. Draveckým, pokračovala nebývalým tempom, čo platilo aj pre ďalšie subdodávateľské firmy. Najväčšou úlohou pre zbor bolo zabezpečovanie finančných prostriedkov na stavbu, do čoho sa zapojili takmer všetci členovia zboru autovýjazdami na finančné zbierky, ktoré sa konali po nedeliach do blízkych či vzdialenejších okresov východoslovenského kraja. Tieto zbierky sa konali pod patronátom biskupstva VD ECAV v Prešove. Finančnou pomocou boli aj väčšie finančné dary od vlastných členov zboru, napr. bola nepísaná dohoda, že od začiatku stavby po dobu 5 rokov každá rodina prispeje sumou 1 000 Sk ročne do rozpočtu zboru. Vyzdvihnúť treba aj najväčší osobný finančný dar 100 000 Sk od p. Plutkovej z Pozdišoviec. Mnohé jednania o pôžičkách, finančných daroch, zahraničných daroch ako aj o iných možných finančných zdrojoch boli na VD ECAV a na Generálnom biskupstve v Bratislave. Zabezpečenie finančného krytia stavby sa postupne darilo plniť k spokojnosti dodávateľa stavby. Za tento reálny stav treba poďakovať všetkým členom zboru, ktorí sa viac či menej podieľali na samotnej stavbe areálu fyzicky alebo pri zabezpečovaní rôznych pomocných prác na stavbe, či pri každodennej strážnej službe na stavenisku a pod.
Radosť z výstavby sa odzrkadľovala aj v ďalšej pomoci členov zboru pri vnútorných prácach ako maľovanie, upratovanie po majstroch, úpravy celého terénu, výstavby oplotenia areálu, zabezpečovanie rôznych akcií ako aj pohostení. To všetko vo vlastnej réžii jednotlivcov i celých rodín. Bol to brat Smaržik, Žiaran, sestra Demčáková, Pustayová (pomoc pri zabezpečení lacnejšieho nábytku a protipožiarnych zariadení), sestra Ivančová (darovala do kostola koberce), sestra Marčáková (od začiatku prevádzky dlhé roky zabezpečovala funkciu kostolníčky). Pomocou sa podieľali aj ďalšie sestry p. Čontofalská, Jakubová, Poľašková, Tkáčová, Tkáčiková, Stieranková, Nováková, Kocanová, Galová, Hybená, Jíleková, Ujhelyiová, bratia Hoľan, Káľavský, Janošov a ďalší. Treba spomenúť aj celé rodiny ako Lörinčíkova, kde brat Ján Lörinčík namaľoval a daroval kostolu oltárny obraz, rodina Jílekova, kde brat Jílek spracoval nákres krstiteľnice a dal ju vyrobiť a venovali časť výbavy kuchynky. Podobne prispela aj rodina Sobekova st. i rodina Sobekova ml., ktorí darovali časť zariadenia do hosťovskej izby. Brat Sobek ml. zabezpečoval tiež občerstvenie na rôzne akcie ako aj ubytovanie cirkevných hodnostárov, ktorí nás často navštevovali na kontrolných dňoch ako aj na posviackach. Ďalej treba spomenúť celú rodinu Ing. Cifraniča, ktorá zabezpečovala trvalú parkovú úpravu areálu. Brat Ing. Šolc zabezpečil a daroval výsadbový materiál rôznych druhov drevín. Poďakovanie patrí aj nebohému bratovi Gregovi, ktorý zabezpečil materiál na výstavbu pergoly pred vchodom do kostola. Treba spomenúť aj rodinu Bérešovú zo Zemplínskeho Hradišťa, ktorá sa podieľala najmä na niektorých technických úpravách a opravách v objektoch stavby.
Po ukončení hrubej stavby prvej etapy Misijného centra nasledovalo v roku 2004 dokončenie podlahového kúrenia v kostole, celej oltárnej časti, položenie dlažby a osadenie mozaikového okna zobrazujúceho Lutherovu ružu, dar od amerických Slovákov. Kostol bol doplnený o krstiteľnicu, rečnícky pult, stoličky a osvetlenie. Darmi od členov zboru bolo vyhotovenie niekoľkých variácií oltárnych rúch a kamže. Pri zariaďovaní kostola si každý člen zboru zakúpil stoličku v sume 50,00 Sk. Presbyterstvo pravidelne prispievalo pri organizácii každej akcie sumou cca 50,00 Sk. Z finančných zbierok od členov nášho zboru sa použili financie na osvetlenie kostola – zakúpenie lustrov, na ozvučenie veže, zakúpenie elektronických varhanov. Dá sa povedať, že všetky interiérové doplnky v kostole, zborovej miestnosti, ako aj v kancelárii a hosťovskej izbe, boli buď darované od členov alebo zaplatené vždy z mimoriadnej zbierky. Pri organizácii rôznych akcií v kostole pomáhali členky zboru aj prípravou pohostenia vo vlastnej réžii.
Vyvrcholením ukončenia prvej etapy výstavby bola dňa 27. júna 2004 slávnosť posvätenia nového kostola „Chrámu vzkrieseného Krista ECAV v Trebišove“. Návštevou nás poctil generálny biskup prof. Július Fill, biskup VD ECAV Igor Mišina, p. farár Slavomír Gallo a ďalší cirkevní hodnostári ECAV. Slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia iných cirkví pôsobiacich v Trebišove ako aj predstavitelia mesta v zastúpení primátorom mesta MVDr. Vladimírom Anďalom. Privítali sme aj majiteľa stavebnej firmy p. Boroša, projektanta p. Ing.Ferja, stavby vedúceho p. Draveckého a ďalších mnohých hostí aj z okolitých cirkevných zborov. Na tento slávnostný akt bolo vypracované organizačné zabezpečenie, v rámci ktorého bol ku kostolu pristavený vojenský stan, ktorý zabezpečil vtedajší veliteľ trebišovskej posádky, súčasný náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR gen. Ing. Daniel Zmeko, bývalý člen nášho zboru. Od horeuvedeného dátumu posviacky sa bohoslužby už pravidelne konali v kostole a ostatné aktivity v zborovej miestnosti. Tento dátum sa stal pre členov zboru magický a neuveriteľný, ale vďaka Bohu, zhode náhod a v pevnej viere sa podarilo dielo vo veľmi krátkej dobe uskutočniť.
Druhá etapa výstavby, roky 2004 - 2005, zahŕňala dokončovacie práce v budove samotného kostola a stavbu kostolnej veže. Táto stavba je samonosnej konštrukcie, stavaná postupne od silného cca 3 m hlbokého železobetónového základu cez zhotovenie zložitého debnenia, ktoré tvorili štvorstenné kríže až po zastrešenie. Súčasťou druhej etapy bolo aj zhotovenie základovej dosky pre budúcu faru.
1.1.2005 bol nášmu cirkevnému zboru pridelený p. kaplán Mgr.Ján Magyar. Cirkevný zbor mu zabezpečil prenájom bytu v meste, jeho sfunkčnenie a zariadenie. P.kaplán sa ihneď aktívne zapojil do života cirkevného zboru po duchovnej stránke. Príjemným a vnímavých spôsobom oslovoval nových členov zboru. Aktívne sa zapojil aj do samotnej výstavby, keď bolo potrebné aj po fyzickej stránke. Treba povedať, že pre zbor bol prínosom a zbor pre neho veľkou životnou skúsenosťou, o čom rád sám hovorieval.
Tretia etapa výstavby areálu misijného centra bola ukončená posviackou fary, ktorá sa konala dňa 21. januára 2007. Bývanie na fare zabezpečil zbor z vlastných zdrojov. Súčasťou fary je aj kancelária s archívom a hosťovskou izbou kompletne zariadenou. Na slávnostnej posviacke fary sa zúčastnili generálny biskup Miloš Klátik s manželkou, za VD ECAV p. farár Ján Bakalár s manželkou, p. farár Slavomír Gallo s manželkou, p. farár Pavel Plachtinský, účastní boli aj gen. dozorca Pavel Delinga s manželkou, p. farárka Kordošová s manželom, p. farárka Ferjová s manželom, dištriktuálny dozorca p. Brozman s manželkou, seniorálny dozorca p. Gáll s manželkou, majiteľ stavebnej firmy p. Boroš s manželkou, stavby vedúci p. Dravecký s manželkou a za mesto p. primátor MVDr. Anďal s manželkou.
Aj hore spomínané, v tej dobe nové generálne vedenie ECAV na Slovensku, ako aj vedenie VD ECAV nám v rámci možností vychádzali v ústrety, a to najmä vo finančnom zabezpečení stavby.
Za úspešné ukončenie tohto stavebného diela, po toľkých rokoch očakávania, je potrebné všetkým menovaným i nemenovaným, ktorí sa podieľali na tomto stavebnom diele priamo či nepriamo, úprimne poďakovať za ich vynaložené úsilie a prácu a venovať im aj miesto v histórii zboru.
Podklady pre spracovanie tejto správy sú z dostupných historických písomných podkladov, z rôznych správ zo zasadnutí presbyterstiev, stavebného výboru a z osobnej pamäti mojej a mnohých iných členov nášho cirkevného zboru. Pokiaľ niekto má ešte ďalšie nezapísané poznatky, popr. mená, ktoré som neuviedol, prosím, aby ich podľa možností doplnil.
Spracoval:
Ing.Ladislav Jílek, člen zboru ECAV v Trebišov pri príležitosti 20. výročia posvätenia „Chrámu vzkrieseného Krista“ v Trebišove.
V Trebišove, dňa 25.6.2024