1. adventná nedeľa
Vážený brat, milá sestra s rodinou,
posledné nedele cirkevného roka na nás môžu pôsobiť pochmúrne. Myslím, že je to kvôli piesňam, ktoré spievame. Hoci majú poučné aj potešujúce slová, znejú nám smutne. Pripomínajú nám pohreby. Stratu našich blízkych. Počas posledných dvoch týždňov sme si v našom cirkevnom zbore zvlášť uvedomovali moc smrti. Krátko po sebe navštívila dve naše milé rodiny. Manželky prišli o svojich mužov, synovia stratili otcov. Obaja Milanovia mali medzi nami svoje miesto. V tejto atmosfére posledných dní som ako novú nádej a potešenie vnímal prichádzajúce adventné obdobie. Do našej temnoty preniká svetlo nádeje. Narodenie Božieho Syna premáha bolesť smrti. Na službách Božích sme v nedeľu už posledné piesne v spevníku nahradili piesňami z jeho začiatku. S prichádzajúcim Adventom radostne spievame o Božej láske, vernosti a dobrote. K adventnej radosti nás vedie aj žalm, ktorý som si na začiatku cirkevného roka vybral.
Žalm 122 Prvá adventná nedeľa, 29.11.2020
(Pán prichádza)
1Pútnická pieseň. Dávidova. Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!
2Zastavili sa naše nohy v tvojich bránach, Jeruzalem.
3Jeruzalem je vystavený ako mesto, ktoré nás spája dovedna.
4Tam vystupujú kmene, kmene Hospodinove. Pravidlom je pre Izrael: oslavovať meno Hospodinovo.
5Lebo tam stoja súdne stolice, stolice domu Dávidovho.
6Proste o pokoj pre Jeruzalem: Nech žijú bezpečne tí, čo ťa milujú!
7Nech je pokoj v tvojich hradbách, bezpečnosť v tvojich palácoch!
8Kvôli svojim bratom a priateľom hovorím: Pokoj v tebe!
9Pre dom Hospodina, nášho Boha, chcem vyhľadávať tvoje blaho.
Advent nám pripomína veľké skutky Božej milosti. Každý rok potrebujeme dotyk adventného obdobia. V ňom si veľmi zvláštne pripomíname Božiu lásku. Hovoríme a počúvame o tom, ako Pán Boh poslal svojho jediného Syna na zem. Prišiel v ľudskom tele, aby nás zachránil pre večnosť v nebi. Adventná doba nás tak pozýva k radosti. Svojim slovom evanjelia zvestuje spasenie ľuďom, ktorí prijímajú prichádzajúceho Božieho Syna. Kto v Neho verí, nezahynie, ale bude večne žiť.
Adventná doba pozýva každého z nás k posilneniu našej viery. Žalm 122 je nadpísaný ako pútnická pieseň. Čítali a spievali si ho pútnici, ktorí vystupovali do Jeruzalema. Do domu Hospodinovho. Tento Boží ľud mal neustále na mysli veľké Božie činy, ktoré pre nich konal. Neustále si ich pripomínali. Opakovali si uprostred sveta, ktorý bol pre nich často nepriateľský, že Hospodin je mocný Boh. Je verný a na svojho Boha sa môžu spoľahnúť. Preto sa radovali, keď im hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!
Advent je silné obdobie cirkevného roka. Sú to neobyčajné dni, ktoré dokážu pozdvihnúť aj naše ubolené duše. Dokážu uľaviť ranám. Dokážu obrátiť našu pozornosť k veciam, na ktoré sme už skoro zabudli. Mnohí na ne už skoro prestali veriť. V advente zrazu nachádzame stratenú lásku, pravdu, spravodlivosť, čistotu, vernosť, priateľstvo.
Advent je ale aj doba, ktorá nás spája. Ľudia odjakživa túžili po spoločenstve. I my dnes chceme niekam patriť. Túžime po niekom, kto by nás mal rád, kto by si nás vážil, kto by nás potreboval. Ale nie je spoločenstvo, ako spoločenstvo. Kedysi sa ľudia spojili a začali stavať babylonskú vežu. Toto spoločenstvo bolo založené na pýche. Títo ľudia chceli vyniknúť nad iných. Svoju vládu chceli rozšíriť až po nebo. Ľudia si vtedy prestali rozumieť. Zrazu boli medzi nimi velikánske rozdiely. Jeruzalem bol ale postavený ako mesto pokoja a spravodlivosti. Jeruzalem bol postavený, aby ľudí spájal. O tom spievali aj pútnici v našom žalme.
Aj my, veriaci kresťania, sme na tejto zemi pútnici. Putujeme za cieľom, ktorý nám bol daný v Pánovi Ježišovi. Tak ako apoštol Pavol, i my cieľ máme vždy pred očami a bežíme za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. (F 3, 14) Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. (F 3, 20)
Aj my sme pútnici a tiež potrebujeme niečo, čo by nás spájalo. Pán Boh nám také niečo aj pripravil a daroval. Dal nám nové meno. Meno Ježiš Kristus. K tomuto mocnému menu patria aj Vianoce. Len v mene Božieho Syna znova nachádzame pravý zmysel ľudského života. Človek znova môže žiť s iným človekom. Meno Pána Ježiša Krista nám prináša radosť. Náš Pán tiež spôsobil, že na Jeho meno už nemôžeme zabudnúť. Stali sme sa Jeho telom. Cirkvou, ktorú Boh Duch Svätý tu na zemi evanjeliom povoláva, zhromažďuje, svojimi darmi osvecuje, neustále posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. Spoločenstvo cirkvi nás spája. V adventnej dobe zvlášť. V našich kostoloch sa pripravujeme na príchod Vianoc.
Slová spievaných piesní, kázne Božieho slova, čítané biblické texty, či prisluhovanie svätej Večere Pánovej. To všetko nám pomáha naplno prežívať vianočné posolstvo. Môžeme nanovo pochopiť a úprimne prijať bohatstvo Božej milosti.
Adventná doba nás teda pozýva k radosti. K spoločnej radosti z toho, že Pán Boh je aj dnes verný. Všetky Jeho zasľúbenia ešte stále platia. Ešte stále sa môže každého dotknúť Božia láska. Ešte stále môže každý z ľudí počuť evanjelium. To je radostná správa o odpustení našich hriechov. Pán Boh obetoval svojho Syna, aby nezahynul, ale večne žil každý, kto v Neho verí.
Amen
Prajem vám pokojný začiatok nového cirkevného roka. Možno práve v dnešnom neistom svete si prajeme, aby bol lepší ako ten minulý.
S pozdravom
Marek Semko,
evanjelický a. v. farár v Trebišove
V Trebišove, dňa 30. novembra 2020
Pozývame Vás
Deň | Aktivita | Čas začatia | Miesto konania |
UTOROK, 1.12.2020 | Biblická hodina | 18.00 hod. | Trebišov |
STREDA, 2.12.2020 | Biblická hodina | 15.30 hod. | Sečovce |
ŠTVRTOK, 3.12.2020 | Adventná večiereň | 18.00 hod. | Trebišov |
NEDEĽA, 6.12.2020 Druhá adventná nedeľa | Služby Božie Služby Božie s Večerou Pánovou | 8.00 hod. 10.00 hod. | Sečovce Trebišov |