4. list z kostola, 6.12.2020

2. adventná nedeľa

Vážený brat, milá sestra s rodinou,

na Bohoslužbách sme počuli úryvok z evanjelia, kde Pán Ježiš prvý krát verejne vystúpil medzi ľudí a ohlasoval prichádzajúce Božie kráľovstvo. Povedal: Kajajte sa a verte v evanjelium! (Mk 1, 15) Druhá adventná nedeľa nám hovorí o tom, že s vianočným narodením Božieho Syna vstupuje do nášho sveta Božie kráľovstvo. Toto si nemáme predstavovať ako nejaké štátne politické zriadenie. Hospodársku, či vojenskú veľmoc. Biblicky vnímame Božie kráľovstvo ako prenikanie Božích princípov, alebo Božích pravidiel do života ľudí. Prichádza Božie kráľovstvo. Alebo, ako keby Pán Ježiš povedal: Prichádza Stvoriteľ. Preto polepšite svoje správanie, zmeňte svoje postoje. Verte v evanjelium znamená: Uvedomte si, čo pre vás Pán Boh urobil. Verte, že vás miloval natoľko, že zostúpil zo svojej slávy a stal sa jedným z vás. Chcem, aby ste premýšľali nad tým, že Pán Boh prichádza ku každému človeku a ponúka nám zmierenie. Predstavte si, že nám ponúka svoju ruku. Toto gesto znázorňuje ponuku priateľstva. Pán Boh nás pozýva do vzťahu s Ním.   

Izaiáš 55, 6                                                                                             2. adventná nedeľa, 6.12.2020

(Kráľovstvo Božie prichádza)

Suspírium:      

Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami známosťou Boha a Ježiša, nášho Pána! (2Pt 1, 2)

Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, 

vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! 

V evanjeliu podľa Jána čítame: Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom. (J 3, 36) Pán Boh ale nechce, aby sme boli pre svoje hriechy zatratení. Božie Slovo nás jasne pozýva k záchrane. Zatiaľ.

Dnes nám prorok radí: Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť. Prorok Izaiáš nás pozýva k účasti na Božích dobrodeniach, keď v 55. kapitole svojej knihy píše: Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peňazí! Kupujte zbožie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! (Iz 55, 1 – 2)  Božie Slovo tu sľubuje ľudskej duši hojnosť všetkého dobrého. Hojnosť všetkého dobrého nie len sľubuje ale aj dáva Pán Boh tým, ktorí počujú a aj poslúchajú Jeho hlas. Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz  55, 3a) Čítame ďalej v Písme svätom.

Hľadajte Hospodina, dokiaľ je blízko. Pán Boh je nám nablízku. Sklonil sa k nám vo svojom Synovi. Celé pozemské pôsobenie Pána Ježiša je radostnou správou o Božej milosti. Pán Boh odpustil každú ľudskú neposlušnosť, keď svojho jediného Syna obetoval, aby nezahynul, ale večne žil každý, kto verí v Neho. (J 3, 16) Toto evanjelium nás nabáda k tomu, aby sme opustili svoju bezbožnosť a obrátili sa k Bohu, ktorý hojne odpúšťa. (Iz 55, 7) Oplatí sa to. Tak ako žalmista hovorí: Blahoslavený každý, kto sa boji Hospodina, kto chodí po Jeho cestách. (Ž 128, 1) Ak budeme žiť v úcte pred Pánom Bohom, môžeme dôjsť k hojnosti všetkého dobrého pre dušu. Podľa zasľúbení už Novej zmluvy, nás svojim pokojom Pán Boh obdarí, keď svoj život postavíme na pevných základoch viery v Jeho jediného Syna. Tu si musíme uvedomiť, že náš život je zložený z malých vecí. Sú to napríklad naše denné malé, či väčšie rozhodnutia. V týchto má kresťan hľadať Hospodina. V týchto máme hľadať vôľu nášho Pána Ježiša Krista. Pri stretnutí s niekým sa nám ponúka viac možností rôzneho správania. Ak s dôverou poslúchnem radu Biblie a som láskavý, istotne skoro zakúsim dobré ovocie svojho konania. Naopak, ak som plný zla, u nikoho nenájdem mier. Život podľa Božieho Slova je poslúchanie rady, ktorú nám Ono dáva. Môžeme povedať, že Biblia je návod pre naše správne a spokojné fungovanie. Náš Stvoriteľ nám vo svojom Slove dáva radu do každej životnej situácie. Nebojme sa dôverovať Jeho radám. Kto poslúcha Božie Slovo práve v maličkostiach, ten zisťuje, že žije v pokoji. To preto, lebo robí práve to, čo je milé Pánu Bohu.

Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! Tieto slová proroka sú aktuálnym napomenutím aj pre dnešných ľudí. Tak ako vtedy Izraelcov, tak aj nás pozývajú do Božej blízkosti. Dnes, v novozmluvnej dobe, ich môžeme chápať aj v spojitosti s Ježišovým podobenstvom o veľkej večeri. Je to príbeh o mužovi, ktorý pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V čase večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko pripravené. Ale všetci pozvaní hostia sa začali vyhovárať. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. Pán Ježiš končí toto svoje rozprávanie slovami, ktoré by nám mali spôsobiť prinajmenšom husiu kožu: Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru. (L 14, 16 – 21. 24) V dobe Pána Ježiša bolo spoločenstvo ľudí pri stole niečím skoro až posvätným. Také jedenie s niekým tu vyjadruje ten najbližší vzťah ľudí. Človek, s ktorým stolujem, je môj priateľ. Veľmi si ho vážim. Je pre mňa veľmi dôležitý. Preto, ak dnes Pán Ježiš hovorí o niekom, že odmieta pozvanie k hostine, tak hovorí o ňom, že odmieta byť Božím priateľom. Stráca možnosť byť v Božej blízkosti. Práve túto Božiu blízkosť totiž znázorňuje hostina, o ktorej píše evanjelista Lukáš. Spomína sa tu veľká večera. Boli pozvaní mnohí hostia. Biblia nám týmto obrazom chce povedať, že v Božom kráľovstve, teda v Božej blízkosti nám nebude chýbať nič z toho, čo potrebujeme. Už sa nestretneme s klamom. Všetko bude skutočné. Všetko bude bohato a skvelým spôsobom naplnené. Poďte, lebo už je všetko hotové. Poďme, lebo Pán Boh nám vo svojom Synovi pripravil riadnu dávku svojich dobrých darov.   

Poďte, lebo už je všetko hotové. Toto pozvanie platí rovnako pre všetkých ľudí. Nie všetci ho ale rovnako prijímajú. Všeličo si vieme nájsť ako výhovorku. Všeličo si vieme použiť ako dôvod na odmietnutie Božej blízkosti vo svojom živote. Lukáš priamo stupňuje ľudské výhovorky. Jedni nemajú čas na Pána Boha kvôli mŕtvej pôde, kvôli svojmu poľu. Druhí sa vyhovárajú na nemé zvieratá. Iným zase bránia ľudia. Oženil som sa.

Na čo sa dnes vyhovárame my? Koľkokrát sme pre rôzne svoje veci pohrdli vecami Božími? Počujeme Božie pozvanie, no stretnutie s Ním si odkladáme na inokedy. Možno na neurčito.

Je ešte veľa dôležitejších vecí, ako je život s Pánom Ježišom. Tieto dôležité veci v ľudskom živote sú ale len výhovorky. Človek odmieta priateľstvo s Bohom. A to znamená smrť. Odmietnutie skutočného a plného života. Pán Ježiš nás v príbehu o veľkej večeri varuje pred tým, aby sme pre časné radosti raz nestratili radosť večnú. Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko!

                                                                                                                             Amen

            Prajem vám pokojný týždeň s istotou, že Pánu Bohu na vás záleží.

S pozdravom

                                                                                              Marek Semko,        

                                                                                               evanjelický a. v. farár v Trebišove

V Trebišove, dňa 7. decembra 2020

Pozývame Vás