5. list z kostola, 13.12.2020

3. adventná nedeľa

V našej spoločnosti a kultúrnej tradícii hovoríme o Vianociach ako o sviatkoch pokoja. V kresťanskom prostredí si na Vianoce pripomíname narodenie Božieho Syna. Chcem pred nami ale otvoriť ešte jeden rozmer Vianoc, či Adventu. Hlavnou myšlienkou tohto obdobia je prichádzajúci Pán. Pán Ježiš Kristus nevstupuje do nášho zemského sveta len tak všeobecne pre každého, alebo pre všetkých. Musíme si uvedomiť, Boží Syn sa stal človekom KVÔLI MNE. Narodenie Spasiteľa musí každý z nás prijať osobne. Ináč advent, aj Vianoce strácajú svoj skutočný význam. Tretia adventná nedeľa nám ponúka príbehy o Jánovi Krstiteľovi. Podľa evanjelií pripravuje ľudí na osobné stretnutie s Pánom Ježišom Kristom. Krátko pred verejným vystúpením Pána Ježiša nás práve Ján Krstiteľ volá ku pokániu. Inými slovami povedané, ku zmene života. Ján Krstiteľ a neskôr v kázni spomenutý aj prorok Izaiáš, hovoria o kopcoch a údoliach, ktoré majú byť vyrovnané. Ich slová chápeme ako reč o našich postojoch. Určite viete, čo znamená mať vyrovnané účty, či vyhladené vzťahy. Byť si narovno. Tieto výrazy v nás evokujú atmosféru dôvery. Nebojíme sa nejakých nečakaných prekvapení, nebodaj zákerných podrazov. Kráčať po rovnej ceste – vo vzťahu k niekomu – znamená, že sme pripravený na stretnutie s ním. Možno aj na nejaký čas, možno aj navždy. Boží Syn k nám prichádza. Sme už pripravení na náš spoločný život?

Izaiáš 40, 1 – 8                                                                                  3. adventná nedeľa, 13.12.2020

(Pripravovateľ cesty Pánovi)

Suspírium:      Vzývame Ťa, Kriste, Pane náš,

                       lebo nás k sebe pozývaš,

                       aby sme Tvoje slovo prijali,

                       v ňom žili, s Tebou zostali. Amen. 

¹Potešujte, potešujte môj ľud,
vraví Boh váš.

²Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že sa skončila jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy. 

³Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi, na stepi urovnávajte hradskú nášmu Bohu! 

⁴Nech sa zdvihne každé údolie a nech sa zníži každý vrch i kopec. Všetko nerovné nech je rovinou a hrboľaté kraje rovným údolím; 

⁵lebo zjaví sa sláva Hospodinova a každý to naraz uvidí; lebo ústa Hospodinove prehovorili. 

⁶Čuj, ktosi vraví: Volaj! I povedal som: Čo mám volať? 

⁷Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Naozaj, ľudia sú tráva. Usychá tráva, vädne kvet, keď dych Hospodinov zavanie naň. 

⁸Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky. 

            Hlavná zvestná myšlienka:

            Hospodin je našim Tešiteľom; evanjeliom

            - odpúšťa naše hriechy,

            - premieňa naše životy,

            - nás povoláva ku svedectvu.

Potešujte, potešujte môj ľud. Skončila sa jeho otrocká služba. Zmierená je jeho vina.

Tieto slová sú Božia reč o ľuďoch, ktorí sa sklonili pred Božím súdom a prijali Božie napomenutie. Potešujte môj ľud. Je zmierená jeho vina. O Božom súde, jeho príčine a o ceste záchrany píše aj prorok Jeremiáš. Keď sa ho budú ľudia pýtať: Prečo vyriekol Hospodin všetku túto veľkú pohromu proti nám? má odpovedať: Pretože vaši otcovia opustili mňa - znie výrok Hospodinov - a išli za inými bohmi, slúžili a klaňali sa im; mňa však opustili a nezachovávali moje učenie. Vy ste si horšie počínali ako vaši otcovia, lebo každý z vás chodí podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca bez toho, že by ste mňa poslúchali. (Jer 16, 10 – 12) Neskôr čítame rozsudok: Najprv odplatím dvojnásobne ich vinu aj ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu svojim modlárstvom. (Jer 16, 18)

Keď berieme vážne Boží súd, musíme si uvedomiť, že by bolo spravodlivé, keby nás Pán Boh zatratil. Ale Pán Boh od seba nezavrhuje nikoho, kto úprimne prijíma Jeho slovo. Môžeme pokojne veriť, že naše hriechy sú odpustené. Pán Ježiš vyhral náš boj, keď zomrel na kríži. Vtedy bol hriech odčinený a odstránený spred Božej tváre. Hospodin je našim Tešiteľom, ktorý evanjeliom odpúšťa naše hriechy.

Čuj, ktosi volá na púšti: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Tento hlas púšte sa nám spája s postavou Jána Krstiteľa. Evanjelista Matúš píše, že Ján je ten, o ktorom hovorí aj prorok Izaiáš. (Mt 3, 1 – 3) S Jánom Krstiteľom prichádza výzva k pokániu. Toto pokánie je podmienkou pre osobný príchod Pána ku každému človeku. Božie Slovo, ako u Jána Krstiteľa tak aj u Izaiáša,  nás povoláva k zmene života. Nerovnosti a hrbole sú aj v našom vnútri. Preto nech sa práve v nás dvíhajú údolia a znižujú vrchy a kopce. Lebo v srdci, kde vládne pýcha a modloslužba, tam je nerovná púšť, o ktorej píše prorok. Myslime v týchto súvislostiach aj na proroctvá o veľkom dni Hospodinovom. ¹¹Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. ¹²Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké: ¹⁷Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň ¹⁸a bôžikovia celkom zaniknú. (Iz 2, 6 – 22)

Ján Krstiteľ je ten, ktorý pripravuje cestu Pánovi. Prichádzajúci Pán je ale Ten, ktorý skutočne privádza svoj ľud ku pokániu. Izaiáš píše v 49. kapitole o obnove národa. Je tam aj toto: Takto vraví Hospodin, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý: Všetky svoje vrchy zmením na cesty a moje hradské budú vysoké. (Iz 49, 7 – 13) V Pánovi Ježišovi Kristovi sa splnil tento Boží sľub. Hospodin je našim Tešiteľom, ktorý evanjeliom premieňa naše životy.

Čuj, ktosi vraví: Volaj! Prorok je povolaný ku svedectvu. Pýta sa: Čo mám hovoriť? Počujte, Božie Slovo vraví, že máme kázať. Čo to máme robiť? Pán Ježiš povedal: Všetko, čokoľvek som vám prikázal. (Mt 28, 18 – 20) Učeníci Pána Ježiša majú svetu vydať svedectvo o zákone a svedectvo o evanjeliu. Podľa spravodlivosti je každé telo hodné odsúdenia. Lebo niet rozdielu. Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej. (R 3, 23) Boží Syn ale prišiel na svet, aby naplnil požiadavku zákona. Pán Ježiš nás vykúpil. Preto sme ospravedlnení pred Pánom Bohom. To znamená, že On sám o nás hovorí, že sme spravodliví v Jeho očiach. Nám nie je len odpustený trest, ale sme postavený pred Pána Boha, akoby sme nikdy nezhrešili. Sme úplne a dokonale uznaní za nevinných. To, že sme vyhlásení za nevinných, dostávame ako Boží dar. Toto postavenie sme si vôbec nezaslúžili. Jedinou podmienkou, ktorú v tejto veci musíme naplniť je naše obrátenie k Pánovi Ježišovi. On musí byť naše jediné útočisko, naša jediná záchrana. Človek je ospravedlnený vtedy, keď verí v Pána Ježiša. Naše ospravedlnenie obsahuje niečo, čo nám bolo pripočítané a niečo, čo nám bolo vzaté. Pripočítaná nám je spravodlivosť a vzatý nám je hriech. To znamená, že získali sme všetko, kým Pán Ježiš je a čo vykonal. A vzaté nám bolo všetko to, kým sme my sami a to, čo sme vykonali. Preto, keď veríme v Pána Ježiša, máme odpustenie hriechov a večný život. (R 4, 5 – 8) Všetko sa pominie, ale slovo nášho Boha zostáva naveky. A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium. (1Pt 1, 24 – 25) Počujte, Božie Slovo vraví, že máme kázať. Pán Ježiš povedal: Všetko, čokoľvek som vám prikázal. Hospodin je našim Tešiteľom, ktorý nás evanjeliom povoláva ku svedectvu. Preto potešujte, potešujte môj ľud. Skončila sa jeho otrocká služba. Zmierená je jeho vina.     

                                                                                                                                 Amen

S úctou a s prianím Božieho pokoja v tejto neľahkej dobe

                                                                                              Marek Semko,        

                                                                                               evanjelický a. v. farár v Trebišove

V Trebišove, dňa 14. decembra 2020

Pozývame Vás