V Trebišove, dňa 2. marca 2021
V minulom roku, keď sme sa po jarnom obmedzení konania Bohoslužieb, opäť vrátili do našich kostolov, začal som písať tzv. listy z kostola. Chcel som tak osloviť a krátkym biblickým zamyslením povzbudiť najmä tých našich veriacich, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli vrátiť do spoločenstva v chráme. Keďže sa zborové aktivity pred Vianocami zase obmedzili, prestal som rozposielať listy. Veď nechodíme do kostola. Cítim, že by som sa mal k listom opäť vrátiť. Dokonca som sa rozhodol rozšíriť aj okruh adresátov. Pre niekoho je tento list už deviaty, niekto ich dostal menej. Pre niekoho je celkom prvý. Chcem týmto spôsobom povzbudiť najmä tých, ktorí majú radi výklad Božieho slova, ale nemajú možnosť sledovať Bohoslužby a biblické úvahy na internete. Zatiaľ nebudem posielať listy z kostola. Ten ostáva ešte na čas zatvorený. Mám v pláne poslať Vám ešte niekoľko pozdravov len tak z kancelárie farského úradu. Verím, že Vás potešia. Prajem Vám pokoj a Božie požehnanie pri čítaní tohto zamyslenia a neskôr aj pri čítaní ďalších.
Vstúpili sme do pôstneho obdobia. Vedie nás k tomu, aby sme premýšľali nad utrpením a smrťou Pána Ježiša Krista. Na konci pôstu je Veľká noc. Neviem, či tieto sviatky budeme sláviť v kostoloch, alebo ešte ostaneme doma. Isté však je, že aj v tomto zvláštnom roku nám Veľká noc prinesie opäť tú najradostnejšiu novinu. Správu o vzkriesení Božieho Syna. Na jednom stretnutí kresťanov ma veľmi prekvapilo, že mnohí ľudia, ktorí chodia do kostola, neveria vo vzkriesenie a svoj večný život. Preto som si tému vzkriesenia a večnosti v nebi vybral za hlavnú myšlienku dnešného zamyslenia. V Evanjeliu podľa Marka, v úvode 16. kapitoly je opísaný príbeh žien, ktoré prišli k Ježišovmu hrobu. Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. (Evanjelium podľa Marka 16. kapitola) Istota, že Pán Ježiš Kristus za nás zomrel a za nás vstal z mŕtvych a istota, že po smrti pôjdeme do neba, je pre náš život mimoriadne dôležitá. Dotýka sa nás podobne, ako otázka našej bezpečnosti. Veľkonočná zvesť dáva nášmu životu nový rozmer. Evanjelium má totiž veľký vplyv na našu existenciu. Viete, čo sa stane, ak stratíme svoju vieru v evanjelium. Viete, čo sa stane človeku, ktorý neverí, že Pán Boh za neho obetoval svojho Syna?
Ak neuveríme v Pána Ježiša Krista, tak si isto preto nezlomíme ruku. Ako pri páde na ľade. Ak neuveríme v Pána Ježiša, tak sa kvôli tomu ani neutopíme. To nám hrozí, keď si nedáme pozor vo vode. Ak neuveríme v Pána Ježiša, tak si isto nezlomíme väzy. Tak ako by sme si zlomili, keď sa nám zasekne padák pri skoku z vysokej výšky. Určite ste si to už všimli. Ak neuveríme v Pána Ježiša, alebo ak svoju vieru stratíme, nestane sa nám nič také hrozné ako pri spomínaných nešťastiach. Dokonca nás ani priatelia neopustia preto, že neveríme v Pána Ježiša. Keď niekto neverí v Pána Ježiša dokonca nemusí spoznať ani jeho cirkevný zbor. Aj neveriaci sa môže v kostole pokojne tváriť ako kresťan. Človeku, ktorý neverí evanjeliu nehrozí žiadna viditeľná ujma. Ja, neveriaci aj všetci okolo mňa sa budeme tváriť, že je všetko v poriadku. Máme ďalej svoje zamestnanie. Nikto nás pre našu neveru z práce nevyhodí. Môžeme športovať. Môžeme ísť na nákup. Môžeme sa starať o svoju záhradu. Môžeme ďalej pracovať na svojej kariére. Mnohí ľudia si povedia: Prečo máme myslieť na Pána Ježiša. Prečo máme myslieť na Jeho obeť? Načo nám je Jeho vzkriesenie? Prečo sa máme starať o svoj večný život? Môžeme tieto čudné veci kľudne vypustiť z hlavy. Máme predsa dosť iných skutočných problémov. Vecí, ktoré sú pre nás naozaj nebezpečné. Máme predsa dosť iných starostí, ktoré ohrozujú naše rodiny, naše zdravie, naše postavenie, náš životný štandard. Je v nebezpečenstve náš skutočný život. Nie nejaký život v nebi. Ktovie, či vlastne niečo také existuje. Mnohí, aj mladší aj starší, si túto záležitosť s večným životom už vyriešili po svojom. Jednoducho ju odsunuli na bok. Kdesi do neurčita. Veď ja neviem, ako to vlastne bude. Veď uvidíme. Možno sa farári mýlia.
Vo svojich počítačoch máme systémy, ktoré ich chránia pred vírusmi. Správy, ktoré dostávame tieto antivírusové programy preskúmajú. Keď tento program považuje správu za nebezpečnú, tak nás na to upozorní. Pýta sa: Je to nebezpečná správa, chceš ju prijať? Potom jednoducho klikneme. Áno, alebo nie. Pri prvej možnosti nám hrozí strata všetkých údajov a informácii, ktoré máme vo svojom počítači uložené. Môže sa nám zrazu zosypať práca, ktorej sme venovali možno aj niekoľko týždňov. Ak si klikneme na možnosť „správu neprijať“, tak ju systém presunie do takzvaného spamu. Do koša. Správa neprejde systémom, lebo ten systém ju považuje za nebezpečnú. Mohla by vážne poškodiť, alebo celkom zničiť celý počítač.
Tak akosi to je aj pri ľuďoch so správou o Božej milosti. Za nás obetovaný Boží Syn vstal z mŕtvych. Aj ja vďaka tomu mám večne žiť. Kto príjme túto správu, ten sa dostáva do skutočne vážneho nebezpečenstva. Evanjelium vážne naruší náš život, lebo evanjelium zásadne mení naše myslenie a spôsob ďalšieho života. Ak ale evanjelium odsunieme na bok, tak sa nič nedeje. Máme pokoj, lebo žijeme po starom. Tak ako naše počítače. Pokojne si robíme svoju začatú robotu. Pokojne si žijeme svoj život podľa začatého programu. Nič zvláštne sa nedeje. Ak odsunieme Pána Ježiša na bok, nedostaneme za to nikde žiadnu pokutu. Ak odsunieme Pána Ježiša na bok, neznížia nám ani plat, ani dôchodok. Vlastne tým neutrpíme žiadnu škodu. Nič také strašné sa vo svete nedeje. Už som to povedal. Žijeme si svoj život podľa začatého programu.
Ale je to skutočne tak? Naozaj sa nič zvláštne nestane? Je v našom živote všetko v poriadku aj bez viery vo vzkriesenie Pána Ježiša, aj bez viery vo večný život? Môžeme s tým súhlasiť? Svet vraví, že áno. Veď také ľudské počínanie je okolo nás bežné. Tak, bez viery, okolo nás žije veľa ľudí. Dokonca sa mnohí neveriaci chvália, že sa majú lepšie ako tí, ktorí chodia do kostola. Tento hrozný omyl, že môžeme žiť bez viery v Pána Ježiša a najmä bez viery v Jeho vzkriesenie, sa objavil už v prvých kresťanských zboroch. Apoštol Pavol o tom píše vo svojich listoch.
Napríklad vo svojom 1. liste do Korintu, kde v 15. kapitole čítame: 1Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom,.. 3Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem 4a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem,... 12Keď teda kážeme o Kristovi, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? 13Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. 14A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. 15Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. 16Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, 17ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. 18A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. 19Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. (1. list Korintským 15. kapitola)
Bez viery v živého Pána, nikdy nedosiahneme Božie kráľovstvo. Na tejto viere vo vzkrieseného Božieho Syna sa teda všetko láme. Ak túto vieru človek stratí, alebo ak ju nikdy nenájde, tak potom je všetko stratené. Bez viery vo vzkriesenie a teda bez viery vo večný život stráca zmysel každá naša námaha. Zmysel stráca naše náboženstvo. Zmysel stráca naše členstvo v cirkevnom zbore, naše krsty, naše konfirmácie, naše evanjelické pohreby, naše prijímanie Večere Pánovej. Bez viery v Pána Ježiša je všetko na nič. Na to myslel apoštol, keď napísal: Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.
Otázku vzkriesenia a večného života musíme položiť nie len sebe, ale aj našim blízkym. Našim príbuzným a našim priateľom. Dokonca aj tým, ktorých až tak nemusíme. Kto odmieta vieru v živého, vzkrieseného Pána Ježiša Krista, ten hazarduje nie len so svojím zdravím. Naša viera predsa nie je len hra na náboženstvo. Tu nám ide o večný život. A ten buď je alebo vôbec nie je. Rozumiete? Alebo budeme večne žiť, alebo budeme navždy zatratení. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (Evanjelium podľa Jána 3, 16) Vo veci svojho večného života musíme mať jasno. Ak je Kristus našou nádejou len pre tento život, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Popremýšľajte nad tým.
Prajem Vám pokojné pôstne obdobie. Modlím sa, aby aj v tomto čase rôznych koronových ohrození, bolo na nás viditeľné, že nevyznávame nejaké pradávne náboženstvo, ale skutočne nasledujeme živého Božieho Syna.
S úctou, so želaním odvahy na ceste nasledovania Pána Ježiša
a najmä s prianím PEVNÉHO ZDRAVIA
Marek Semko,
evanjelický a. v. farár v Trebišove
PS: Poteším sa Vašim ohlasom na tieto listy. Možno sa vám páčia, možno Vám v nich niečo chýba, možno tam je niečoho veľa, možno Vás obťažujú. Pokojne mi napíšte alebo zavolajte:
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Trebišov,
Kukučínova ul. č. 3, 075 01 Trebišov
Telefón: 0918 828 325,
E-mail: trebisov@ecav.sk
Alebo nás sledujte na internete:
Web: www.trebisov.ecav.sk
Facebook: ECAV Trebišov
Instagram: ecav_trebisov