V Trebišove, dňa 16. marca 2021
20Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. 21Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! 22Filip išiel a povedal Ondrejovi, potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. 23Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.
Chceme vidieť Ježiša?
- Keď Mu to povieme, tak nám odkryje pravdu evanjelia.
- Evanjelium si žiada, aby sme odumreli svetu.
- Len verný služobník, bude tam, kde je náš Pán.
Medzi tými, čo prišli na slávnosti, bolo aj niekoľko Grékov. Boli to ľudia z gréckej diaspory. Na inom mieste ich Písmo menuje Helenistami. (Sk 6, 1) Rodom a náboženstvom predtým Židia, ale rečou a výchovou už Gréci. Bývajú mimo Palestíny. Prišli do Jeruzalema na židovské slávnosti. Vyhľadali Filipa a prosili ho: Chceme vidieť Ježiša. Takouto prosbou - chcem vidieť Ježiša – sa v Biblii, ale aj v našich životoch obyčajne začína niečo diať. Tu sa to všetko začína. Vzniká a rastie kresťanská viera.
Jedna žena u nás v hlbokej totalite povedala Pánu Bohu: Ak skutočne si, tak sa mi ukáž. Dnes je kresťankou. Miluje svojho Pána a s vďačnosťou Mu slúži. Aj Zacheus si žiadal vidieť Ježiša. Pán ho neskôr nazval synom Abrahámovým. Dnes sa stalo spasenie tomuto domu. (L 19, 1 – 10) Keď Pán Ježiš učil v podobenstvách povedal svojim poslucháčom: Blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a Vaše uši, že počujú. Mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. (Mt 13, 16 – 17) Filip povedal: Pane, ukáž nám Otca a postačí nám to. Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filip? Odpovedal mu Ježiš. (J 14, 8 – 9) Alebo podobne Pán Ježiš povedal aj Tomášovi: Pretože si ma videl, uveril si. Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili. (J 20, 29) Pane, chceme vidieť Ježiša. Filip to povedal Ondrejovi. Obaja potom išli za Ježišom a oznámili Mu to. Čo na to Boží Syn?
Keď Ho hľadáme, keď Ho chceme spoznať, tak Pán Boh nemlčí. Odkrýva nám pravdu evanjelia. Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Pán Ježiš spomína túto veľmi dôležitú hodinu aj vo svojej arcipastierskej modlitbe.
Pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, je čas. Teraz osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba. (J 17, 1) Keď na zelený štvrtok Judáš odišiel do vonkajšej tmy, Pán Ježiš povedal: Teraz je oslávený Syn človeka. (J 13, 31) Potom v Getsemanskej záhrade prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. (Mt 26, 45) Oslávením Syna človeka je Jeho golgotský kríž. Na ňom sa naplnila Božia spravodlivosť. Keď hľadáme Pána Boha, dáva sa nám nájsť tam na kopci za Jeruzalemom. Pána Ježiša musíme spoznať tak ako apoštol Pavol. Jedine Toho ukrižovaného. (1K 2, 2) Tam sa naplnil čas. Prišla hodina. Lebo Pán Boh tak miloval svet, že svojho jediného Syna dal, aby nezahynul, ale večne žil každý, kto verí v Neho. (J 3, 16)
Toto evanjelium si ale žiada naše rozhodnutie. Vtedy Gréci chceli vidieť Ježiša. Boží Syn sa nám zjavuje v evanjeliu. Kto sa stretol so správou o odpustení svojich hriechov, ten sa musí zmeniť. Pán Ježiš používa obraz pšeničného zrnka. Toto keď padne do zeme, tak musí zahynúť. Toto keď je zasiate, tak sa prirodzene zmení. Vyklíči. Už nebude zrniečkom, ale zmení sa na rastlinku. Možno je pre nás jasnejší školský pokus. Pamätáte sa na fazuľky v mokrej vate? Už nie guľka, ale svetlo zelená rastlinka. Jedno – to pôvodné odumrelo, aby vyrástlo to nové. Rastlinka, či stebielko s klasom alebo fazuľové struky. Namiesto jedného zrnka už máme zrniečok, či fazuliek viac. Zrnko, ktoré odumrelo, prinieslo úrodu. Tento obraz je skutočnosť kresťanského života. Zrnko, ktoré padlo do zeme, musí zahynúť. Človek, ktorý spozná Pána Ježiša, musí zomrieť sám sebe. To znamená, u kresťana niet miesta pre sebectvo.
Evanjelium si žiada naše rozhodnutie. Chcem odumrieť svetu. Toto je ťažké. Toto nedokážeme sami. Dobrý Majster, čo robiť, aby som zdedil večný život? Poznáš prikázania? Aha, aj ich zachovávaš. Od svojej mladosti. Pán Ježiš sa pozrel na mládenca a zamiloval si ho. Ešte jedno ti chýba. Musíš zomrieť tomuto svetu. Predaj majetok. Buď milosrdný. Pomáhaj tým, čo trpia. Tak získaš poklad v nebi. Rozumiete tomu? Nemáme si zakladať na hodnotách sveta. Mládenec sa mal vzdať majetku. Opustiť doterajší spôsob života. Pán Ježiš mu povedal, aby sa stal zrniečkom. Nebuď boháč, ktorý ostáva sám. Buď len stebielko, ktoré drží klas. Z neho je úroda. Kresťan má v moci evanjelia opustiť svoj doterajší život. Veľakrát je to život viac, či menej naplnený hriechom. Je pre nás ťažké odísť a spáliť za sebou všetky mosty. Pán Ježiš raz pri podobnej príležitosti spomenul Lótovu ženu. Mala opustiť svoju Sodomu. Bolo to ťažké. Nezvládla to. Už bola na dobrej ceste. Kráčala do bezpečia, ale ... Ešte sa obzrela. Jej srdce si ešte spomenulo na starý život, na dni v meste hriechu. Ešte posledná cigareta, ešte posledný pohárik, ešte posledná minca do hracieho automatu, ešte posledná návšteva erotickej stránky, ešte posledná hádka, ešte posledné klamstvo, ešte posledný nákup bez bločka. V škole ešte posledný ťahák. V cestnej premávke ešte posledné parkovanie na zákaze alebo jazda bez pripnutia bezpečnostného pásu. Ešte stále môže byť niečo posledné. Ešte stále si nájdeme niečo, čo môže byť našim posledným obzretím. Aj Lótova žena chcela možno už len naposledy. A ostala ako socha. Tam neďaleko Sodomy. Ktosi povedal, že s hriechom je to ako s kabátom. Ten sa nevyzlieka po častiach. Nestriháme z neho rukávy, predný diel, zadný a napokon golier. Kabát si musíme vyzliecť naraz a celý.
Evanjelium si žiada naše rozhodnutie. Chcem odumrieť svetu. Chcem odísť zo Sodomy. Teraz a už bez obzerania. Toto ale nedokážeme sami. Aj bohatý mládenec si to vtedy rozmyslel. Zarmútil sa a odišiel smutný. Boháč sa nedokázal zmeniť na steblo. Neskôr sa v rozhovore učeníci pýtali: Kto teda môže byť spasený? U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha. U Boha je všetko možné. (Mk 10, 17 – 31)
Pán Ježiš nás miluje. Záleží Mu na našej večnosti. Pozná naše slabosti. Pripomeňme si ešte raz Jeho arcipastiersku modlitbu: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal ešte pred založením sveta. (J 17, 24)
U Pána Boha je všetko možné. Poslal nám svojho Syna. Neskôr nám poslal Svätého Ducha. To je ale už príbeh na inokedy. Dnes si zapamätajme tých Grékov, čo prišli za Filipom. Rozmýšľajme nad tým, či aj my chceme vidieť Ježiša.
Toho, ktorý nám odkrýva pravdu evanjelia.
Toho, ktorý nás žiada, aby sme odumreli hriechu.
A najmä Toho, ktorý chce, aby sme boli s Ním spolu v Jeho sláve.
Želám Vám, aj vašim najbližším,
aby ste stále mali istotu Božej blízkosti, nádej a potešenie aj v rôznych ťažkých situáciách.
S pozdravom a prianím PEVNÉHO ZDRAVIA
Marek Semko,
evanjelický a. v. farár v Trebišove
PS: Ešte mi dovoľte, aby som Vám pripomenul sčítanie obyvateľstva, ktoré ešte stále na Slovensku prebieha. Ak máte problém s vyplnením sčítacieho formulára prostredníctvom internetu, alebo ak nemáte nikoho, kto by tento formulár za Vás vyplnil, tak Vám ponúkam svoju pomoc. Stačí, ak mi zatelefonujete a dohodneme sa, ako Vás „sčítame“.
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Trebišov,
Kukučínova ul. č. 3, 075 01 Trebišov
Telefón: 0918 828 325,
E-mail: trebisov@ecav.sk
Alebo nás sledujte na internete:
Web: www.trebisov.ecav.sk
Facebook: ECAV Trebišov
Instagram: ecav_trebisov
Pribudol nám aj YouTube: hľadajte „CZ ECAV Trebišov“, alebo „Marek Semko“
28. marca 2021, Kvetná nedeľa:
Rozhlasový prenos Služieb Božích z CZ ECAV Uhorské
Kazateľka: Katarína Devečková
Rádio Slovensko so začiatkom o 9:00 hod.