.jpg)
Zborový deň v Tušiciach 1. augusta 2020
Začiatok druhého prázdninového mesiaca, priniesol do nášho cirkevného zboru v Trebišove oživenie, formou zborovej opekačky, ktorá sa tohto roku konala v reformovanom zborovom dome v obci Tušice. Boli to pre nás požehnané chvíle, kedy sme sa navzájom lepšie spoznali, vyčistili si mysle od každodenných starostí a zároveň nabrali nové sily do ďalších dní. Aj takéto netradičné spoločenstvo veriacich, pri chutnom jedle a zaujímavých aktivitách, je darom od Pána Boha a utvrdzuje nás v istote, že sme nielen spoločenstvom veriacich ľudí, ktoré sa pravidelne stretáva na Službách Božích, ale zároveň je pre všetkých uistením, že členovia nášho cirkevného zboru tvoria jednu veľkú rodinu – Božiu rodinu.
Božiu blízkosť sme cítili od samotného začatia zborového dňa, keď nám Pán Boh požehnal krásny, teplý, slniečkom zaliaty deň, aj napriek tomu, že počasie bolo v uplynulých júlových dňoch veľmi premenlivé. Všetky naplánované aktivity sa vďaka ochotným členom zboru podarili. Slovo Božie bolo medzi nami živé od začiatku, až po samotný koniec zborového dňa. Pre mňa osobne to bola prvá účasť na tejto milej zborovej aktivite, ktorá ako som sa dozvedela, má v našom cirkevnom zbore v Trebišove už svoju pevné miesto.
Dopoludnia sme sa stretli v chráme Reformovanej cirkvi v Tušiciach. Po krátkom predstavení histórie domáceho reformovaného cirkevného zboru, bratom farárom Jurajom Breckom, sme sa dozvedeli viac jeden o druhom pri vzájomnom predstavovaní počas, ktorého sme dostali menovky.
Musím povedať, že bratia a sestry si program dňa veľmi dobre pripravili a domysleli skutočne do detailov. Pretože práve detail, akým boli menovky, nám veľmi uľahčil komunikáciu. Ja ako „nováčik“ som tam išla s malou dušičkou, aj keď som mnohých zúčastnených poznala vizuálne z kostola, bolo veľmi milé oslovovať sa po mene. Umocnilo to vo mne pocit rodinnej atmosféry a spolupatričnosti navzájom.
Slovom Božím, po príhovore a našom privítaní v reformovanom chráme, poslúžil náš brat farár Marek Semko. Ústrednou témou jeho zamyslenia bol príbeh z 19. kapitoly Lukášovho evanjelia o colníkovi Zacheovi. Brat farár sa zamyslel nad láskou i neláskou: k sebe samému, k blížnym a k Bohu. Ako aj nad tým, akú moc má Božia láska, keďže vie zmeniť každé srdce, aj srdce človeka akým bol práve Zachej, ktorý miloval sám seba a druhých okrádal. Pán Ježiš prichádza k Zacheovi práve vo chvíli, kedy to najmenej čakal, vtedy keď bol zvedavý, pretože aj on chcel vidieť toho mocného muža, o ktorom už toľko počul. A teraz, keď bol k nemu tak blízko, ho pre svoj malý vzrast nemohol uvidieť. A tak vyliezol na strom, aby sa pozrel. A tam hore na tom strome, si ho Božia láska našla a zmenila celý jeho doterajší život. Pretože „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.“ Lk.19,10 Aj keď Zacheus nebol veľmi obľúbený medzi ľuďmi, Pán Ježiš z neho urobil lepšieho a spravodlivejšieho človeka. On je nielen láska, ale aj svetlo. Keď toto Božie svetlo zasvieti do svedomia, človek musí zmeniť svoje myslenie. Zrazu zistí, že jeho život odrazu nevyzerá „poriadne“. Božia láska zmenila jeho život, zmenila jeho vzťahy s okolím a zmenila ho vo vnútri.
Brat farár v kostole oslovil všetky vekové kategórie, keď pasoval aj najmenších členov zboru za svojich pomocníkov a tí nám ochotne rozdali text vykladaného slova a ceruzku, ktorá sa pre nás stala aj pekným a milým suvenírom, keďže v nej bol vygravírovaný nápis zborového dňa.
Záver zamyslenie nad Slovom Božím zhrnul brat farár slovami, ktoré si zapísala krásnym kostrbatým písmom aj moja 7 ročná dcérka, svojou novou ceruzkou. Na papier si napísala slová, ktoré sme si odniesli z tohto dňa domov všetci : „...Pán Boh nás všetkých miluje bez rozdielu.“ Po oslovení Božím slovom nasledovali spoločné modlitby, ktoré sme ukončili piesňami známymi aj menej známymi, ale rovnako chytľavými, pretože sme si ich cestou domov s dcérkami aj pospevovali.
Následne sme sa presunuli do miestneho zborového domu, ktorý je hneď pri kostole. Túto miestnosť využívajú domáci na výučbu náboženstva a konfirmačnú prípravu, nedeľnú školu či besiedky. Starší členovia zboru ju využívajú aj ako denný stacionár. Takže naši bratia z reformovanej cirkvi nám poskytli skvele vybavené priestory, ako stvorené na udalosť akou bol zborový deň. Za čo im patrí veľká vďaka.
Po príchode sme sa všetci občerstvili, zoznámili a detičky sa rovnako rýchlo zoznámili s dobrotami, ktoré ich čakali pripravené pri spoločnom stole.
V záhrade za zborovým domom sa medzitým už rozložil oheň ako v pahrebe tak aj v grile. Kým sa dospelí bavili medzi sebou o rôznych témach a zážitkoch, o zábavu pre detičky sa postarali manželia Virikoví. Vymysleli pre ne aktivity akými boli: zábavné ochutnávanie jedla so zaviazanými očami, stavanie hradieb z kartových roliek s následným testovaním ich odolnosti, detičky sa veľmi dobre zabavili aj pri vytváraní spoločného obrazu z obkreslených ručičiek všetkých zúčastnených drobcov aj „veľkáčov“.
Po spoločnom občerstvení grilovanými dobrotami aj domácimi koláčikmi nasledovalo rozdelenie prítomných do troch skupín. A keďže nielen chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích, nasledovalo testovanie našich vedomostí z Biblie. Sestry Julka Semková a Olinka Wűrschnerová si pre nás na striedačku pripravili vedomostné kolá otázok z Biblie, ktoré sa striedali s kolami, ktoré precvičili našu pamäť, celkový rozhľad a rovnako aj našu šikovnosť. Vďaka ich vynaliezavosti sme si dokonca zábavnou formou zopakovali aj matematiku, keď sme mali spočítať vek všetkých členov v svojej skupine, a ten kto to zrátal najrýchlejšie vyhral. V ďalšom kole sme sa dozvedeli význam nárečových slov z rôznych regiónov. Po tomto dni si už budem pamätať, že keď sa na Orave povie komprda znamená to, že je to dubák, že haruľa je v Šariši a Zvolene zemiaková placka, alebo aj to, že kompere sú v Above zemiaky. Každá skupina pracovala ako jeden tím a snažila sa získať čo najviac bodov. Vo vedomostnom kole z Biblie najviac zažiarila prvá skupina súťažiacich, aj keď sa ostatným zdalo, že mali veľké šťastie a vyberali si tie najľahšie otázky. Otázky boli z Novej aj Starej zmluvy. Zopakovali sme si pri nich vedomosti nadobudnuté čítaním i počúvaním Božieho slova, ba niektoré aj z konfirmačnej prípravky. Pri niektorých sme si boli istí, iné nám robili problém, našťastie nám sestra Olinka poskytla pri tých ťažších aj možnosti a vzájomnou pomocou sme všetko zvládli. Poslednou súťažnou úlohou, takou na rozcvičenie, bola pantomíma.
Teda každá skupina znázornila citát z Biblie formou sôch vyskladaných z nás a traja zo skupiny mali nájsť v Biblii verš, ktorý táto živá socha znázorňovala. V závere sa spočítali nazbierané body v jednotlivých skupinách. A nasledovalo vyhodnotenie a ocenenie víťaza. Dobrá nálada neopustila ani skupinu s najmenším počtom bodov, lebo aj tretie miesto bolo medailové a všetkým sa nakoniec ušla sladká odmena.
Tento krásne strávený čas sme ukončili spoločnou modlitbou. Veľká vďaka nášmu Otcovi nebeskému, za tento čas, ktorý sme spolu mohli prežiť a za všetkých ochotných pomocníkov, ktorých nám daroval.